Pracovný čas a nepretržitý denný odpočinok pri súbehu pracovných pomerov

Posudzuje sa povinnosť zabezpečiť nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami spoločne za oba pracovné pomery alebo samostatne v rámci každého pracovného pomeru? Je možné, aby súčet pracovného času v oboch pracovných pomeroch dosiahol počas jedného dňa maximálne 12 hodín alebo sa tento časový limit posudzuje osobitne pre každý pracovný pomer?

Právny stav k: 02.11.2026

Základným právnym predpisom upravujúcim pracovný čas a dobu odpočinku je Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Zákonník práce poskytuje zamestnancom podľa § 92 ods. 1 minimálne 12 hodín nepretržitého denného odpočinku.

Podľa § 92 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.“

Základným východiskom pri posudzovaní tejto otázky je § 50 Zákonníka práce, ktorý zakotvuje zásadu samostatného posudzovania práv a povinností vyplývajúcich z jednotlivých pracovných pomerov.

„Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.“