Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a vydanie parkovacieho preukazu

Najvyšší súd SR rozhodoval v konaní o preskúmanie  zákonnosti  rozhodnutia  žalovaného - Ústredie  práce,  sociálnych  vecí  a  rodiny  Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v BB. Najvyšší súd rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Žalobca  podal  správnu  žalobu,  ktorou  sa  domáhal  preskúmania  rozhodnutia  žalovaného  a rozhodnutia  prvostupňového  orgánu  verejnej  správy,  ktoré  mu  predchádzalo.  Žalovaný  uviedol,  že nakoľko  sa  oproti  predchádzajúcemu  posúdeniu  skutkový  stav  podstatne  nezmenil  a  vo  veci  už  bolo právoplatne  rozhodnuté,  považoval  za  dôvodné  postupovať  podľa  §  30  ods.  1  písm.  i/  správneho poriadku, preto rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo konanie vo veci žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu (posudková lekárka konštatovala, že zdravotný stav žalobcu sa oproti predošlému prehodnoteniu nezmenil a preto nebola doporučená kompenzácia vo forme vydania parkovacieho preukazu) zastavené, potvrdil. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca opakovane požiadal o vydanie parkovacieho preukazu  potom,  ako  mu  bola  jeho  predchádzajúca  žiadosť  o  poskytnutie  parkovacieho  preukazu zamietnutá právoplatným rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy s odôvodnením, že podľa lekárskeho posudku je síce fyzickou osobou s ŤZP (miera funkčnej poruchy 60%pre stredne ťažkú paraparézu), avšak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.