Ochrana pamiatkového fondu – Akčný plán 2021-2022
Dňa 07.04.2021 schválila Vláda SR stratégiu ochrany pamiatkového fondu na roky 2017-2022 - Akčný plán na roky 2021-2022 (ďalej ako „Akčný plán“).
Právny stav k: 07.04.2021
V akčnom pláne sú zadefinované opatrenia a konkrétne úlohy na riešenie jednotlivých strategických okruhov definovaných v stratégii ochrany pamiatkového fondu na roky 2017-2022. Niektoré z opatrení sú už v súčasnosti plnené priebežne a je potrebné v ich plnení naďalej pokračovať. Akčný plán je pripravený na obdobie 2021-2022 a je kontinuálnym pokračovaním Akčného plánu na roky 2018 – 2020.
Z obsahového hľadiska je Akčný plán rozčlenený na 7 strategisckých oblastí, konkrétne:
- Pamiatkový fond a pamiatkové hodnoty
- Lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
- Archeologické dedičstvo
- Finančné nástroje a finančné zdroje
- Rozvoj tradičných stavebných remesiel
- Správa kultúrnych pamiatok vo vlaatníctve štátu
- Inštitucionálne zabezpečenie.
1. Pamiatkový fond a pamiatkové hodnoty
a) Evidencia a ústredný zoznam pamiatkového fondu
Projekt PAMIS (Pamiatkový informačný systém) je aktuálne vo fáze implementácie. Na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky (ďalej len „Pamiatkový úrad“) je aktuálne na projekte zamestnaných 21 ľudí, ktorí okrem riadenia projektu pracujú v jeho odbornej časti: zbere dát, validácii existujúcich údajov pre budúcu znalostnú agendu PAMIS a prípravu elektronizácie zverenej časti výkonu štátnej správy. Je pripravený tender na verejné obstarávanie pre dodávateľa IT časti projektu, ktoré bolo pozastavené kvôli celoplošnému auditu projektov realizované Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
b) Digitalizácia pamiatkového fondu
V nasledujúcom období sa vníma digitalizácia pamiatkového fondu ako potrebná. Nasledujúce obdobie sa zameria na prípravu výstupov z nazbieraných dát (s cieľom zdigitalizovania objektov pre potreby projekčnej praxe).
c) Prezentácia a propagácia pamiatkového fondu
Vzhľadom na možné opatrenia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 je nevyhnutné posunúť propagáciu a prezentáciu pamiatkového fondu podľa možností do digitálneho priestoru. Zároveň sa zintenzívni spolupráca s národným propagačným portálom cestovného ruchu Slovakia Travel v oblasti propagácie turistických možností spojených s pamiatkovým fondom. V prípade možnosti konať aj verejné (hromadné) podujatia realizovať ich aj fyzicky. Sústrediť pozornosť na edično-propagačnú činnosť a aktívne sprístupňovanie vedeckých poznatkov a výsledkov činnosti Slovenských vysokých škôl, SAV a iných relevantných inštitúcií prostredníctvom sociálnych sietí.
2. Lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Prostredníctvom práce medzirezortnej komisie na koordináciu úloh ochrany lokalít svetového kultúrneho dedičstva zabezpečovať centrálnu koordináciu riadenia a monitoringu lokalít svetového kultúrneho dedičstva.
V rámci lokalít UNESCO sústrediť zdroje a pozornosť na hodnotné a unikátne hodnoty v spolupráci s ostatnými rezortmi.
3. Archeologické dedičstvo
Činnosti a výstupy využiteľné pre informačný systém PAMIS, CEANS a Archeologickú mapu SR. Praktickým problémom aktuálneho znenia zákona je skutočnosť, že vyžaduje určiť presné hranice archeologických nálezísk, čo je často nemožné pri poznaní získanom realizovaným čiastkovým výskumom, ale určiť prioritné zóny ochrany je reálne. Takýto systém by zlepšil a zefektívnil ich ochranu a zároveň aj zjednodušil ich uprednostnenie pri alokáciách finančných prostriedkov zo štátnych (OSSD) a iných zdrojov.
Umožniť, aby nedeštruktívny archeologický výskum vrátane povrchového zberu archeologických nálezov mohol realizovať aj evidovaný archeologický spolupracovník (laik), ktorý má svojho odborného garanta - oprávnenú osobu podľa § 35a ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Archeologickí spolupracovníci by boli registrovaní na príslušnom krajskom pamiatkovom úrade a Archeologickom ústave SAV. Vzhľadom na to, že v minulom období nebola realizovaná novela pamiatkového zákona, sa táto úloha prenáša do nasledujúceho obdobia.
4. Finančné nástroje a finančné zdroje
Dotačný program Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom je v súčasnosti jediný nástroj, ktorým štát kompenzuje veľké zaťaženie vlastníkov národných kultúrnych pamiatok spojené s verejným záujmom ochrany a obnovy pamiatkového fondu. Je nevyhnutné zaviesť aj iné finančné mechanizmy na saturovanie zvýšených nákladov vlastníkov spojených s obnovou národnej kultúrnej pamiatky.
Vzhľadom na vysoký pamiatkový dlh a neuspokojivý stavebnotechnický stav kultúrnych pamiatok navrhujeme pripraviť viaczdrojové systémovo diferencované financovanie obnovy kultúrnych pamiatok. Pôjde o tri spôsoby podpory : Samostatný fond pre obnovu pamiatok, ktorý bude fungovať prostredníctvom dotácií, revolvingový návratný hypotekárny fond a kompenzačné opatrenia pre vlastníkov kultúrnych pamiatok súvisiace so zvýšenými finančnými nárokmi obnovy kultúrnej pamiatky v porovnaní s obnovou bežného stavebného objektu. Táto finančná reforma by mohla byť realizovaná v rámci reforiem prostredníctvom „plánu obnovy“.
Na vyváženie a motiváciu vlastníkov pamiatok je nevyhnutné vytvoriť aj iné finančné mechanizmy ich podpory. Vytvorenie revolvingového (návratného) hypotekárneho fondu zameraného výlučne na nehnuteľné pamiatky. Podobné fondy fungujú úspešne v zahraničí.
Popri prideľovaní nenávratných štátnych dotácií by sa mohli vybrané pamiatky obnovovať aj z poskytnutých úverov za výhodných podmienok. Revitalizujú sa, niekedy sa aj vkladá do pamiatky nová funkcia, ktorá umožní jej udržateľnosť, no zároveň sa vo fonde z pravidelných splátok neustále obnovuje alebo aj rastie (ďalší vklad zo strany kohokoľvek) objem disponibilných prostriedkov pre ďalšie úvery.
Slabým miestom pri udržiavaní dobrého stavebnotechnického stavu kultúrnych pamiatok je aj fakt, že veľké množstvo významných pamiatok je vo vlastníctve štátu, kde ale nie je možné prispievať na obnovu týchto pamiatok z dotačného systému. Z vládou schváleného materiálu „Revízia výdavkov“ každému z rezortov vyplýva úloha vypracovať na svoje podmienky dlhodobé investičné plány. MK SR ako zriaďovateľ organizácií spravujúcich väčšinu štátom vlastnených NKP preto vytvorí na svoje podmienky špecifický investičný plán.
Štát by mal ísť príkladom ochrany pamiatok vo svojom vlastníctve. Revízia výdavkov na kultúru v časti 4.4 Kapitálové výdavky navrhuje opatrenia vytvorenia investičného plánu MK SR a zriadenie centrálnej projektovej kancelárie. Približne polovica nehnuteľností rezortu MK SR je totiž to pamiatkami a minulé skúsenosti nasvedčujú, že finančné prostriedky alokované na kapitálové výdavky nebudú bez dlhodobého investičného plánu a bez projektových odborníkov využívané efektívne. Vzhľadom na nedostatok finančných zdrojov a veľkosť pamiatkového dlhu je žiaduce, aby bola obnova pamiatok vo vlastníctve štátu financovaná cez fondy EÚ.
5. Rozvoj tradičných stavebných remesiel
Finančná podpora workshopov zameraných na výučbu a rozvoj praxe tradičných remesiel cez dotačný program Obnovme si svoj dom, podprogram 1.3 Aktivity kultúrnej politiky.
Pokračovanie projektu Pro Monumenta – prevencia údržbou s cieľom udržania systému preventívnych prehliadok kultúrnych pamiatok a vybudovania 3 školiacich stredísk pre tradičné remeselné postupy používané pri obnove, ktoré budú základne „Centra tradičných stavebných remesiel“ (Trnava – vápenné omietky, omietky, jednoduché fasádne štuky, zámočníctvo; Banská Štiavnica – tesárstvo, štiepanie šindľov, stolárstvo; Spišská Sobota – klampiarstvo, umelecké klampiarstvo, tesárstvo).
Pokračovanie úspešného projektu „Obnova torzálnej architektúry spomocou nezamestnaných“, vďaka ktorému už v súčasnosti je staticky stabilizovaný značný počet torzálne zachovaných hradných ruín a súčasne projekt generuje remeselníkov – najmä murárov atesárov.
Pri rozvoji tradičných stavebných remesiel je vhodné vytvárať synergický efekt aj prostredníctvom spolupráce všetkých zúčastnených aktérov v tejto oblasti so Slovenskou živnostenskou komoru. Systém odborného preskúšania umožní nezamestnaným získať odbornú kvalifikáciu, ktorú využijú pri obnovách architektúry.
6. Správa kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu
Aktuálne MK SR v spolupráci so združením Zachráňme hrady a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPRV SR“) pracuje na komplexnom legislatívnom riešení starostlivosti o hradné ruiny, vrátane ich správy a následného zamerania a zápisu do katastra nehnuteľností. Táto potreba je výsledkom dlhoročného úspešného obnovovania hradných ruín prostredníctvom občianskych združení s finančnou podporou MK SR a na platy pre nezamestnaných z MPRV SR.
7. Inštitucionálne zabezpečenie
Rozvíjať pamiatkový úrad a jeho špecializované pracoviská ako inkubátory odborníkov na výskum, dokumentáciu, metodiku obnovy pamiatkového fondu (reštaurátorské ateliéry, vedecké a výskumné pracoviská) v spolupráci s relevantnými vysokými školami s akademickými pracoviskami.
Organizácie MK SR nemajú dostatočné kapacity na prípravu investičných projektov a dokumentácie. Rozpočtové a príspevkové organizácie sú často bez dostatočných kapacít na technických pozíciách (projektanti, architekti apod.) limitované pri príprave investičných projektov a posudzovaní dodávaných výkonov zexterného prostredia. Zvyšuje sa tak riziko, že projekt bude realizovaný nadštandardnými riešeniami, pričom rovnaké výsledky by bolo možné dosiahnuť efektívnejšími alternatívami. Projektová kancelária má potenciál vytvoriť dostatočné interné kapacity, avšak nie všetky organizácie ministerstva kultúry realizujú projekty pravidelne, vlastné kapacity by tak nemuseli využiť naplno.
Mgr. Vladimír Fujak