Novela zákona o dobrovoľníctve

Dňa 02.02.2023 NRSR schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve.

Dobrovoľníctvo ponúka možnosti participácie pre všetky skupiny obyvateľstva (z hľadiska pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia), významne prispieva k ekonomike našej krajiny, je dôležitým nositeľom sociálneho kapitálu, prispieva k sociálnej inklúzii a prináša inovatívne riešenia spoločenských problémov.

Dobrovoľníctvo má priamy vplyv na formovanie detí a mladých ľudí a ich hodnôt, na zvyšovanie ich záujmu o prostredie a spoločnosť, v ktorej žijú. Dobrovoľníctvo tiež podporuje aktívne občianstvo, je prostriedkom osobného rozvoja ľudí a ich sociálnej participácie. Poskytuje priestor na sebarealizáciu, je nástrojom na získavanie a rozvíjanie zručností, čím prispieva k zvyšovaniu zamestnateľnosti a k rozvíjaniu ich konkurencieschopnosti. Zároveň napĺňa aktuálne potreby spoločnosti a prináša prospech všetkým zapojeným stranám.

Sociálny a ekonomický prínos dobrovoľníctva potvrdzujú parciálne výskumy, štúdie a prieskumy. Dobrovoľnícke aktivity sú preto vnímané ako želaná súčasť života jednotlivca a spoločnosti.

Kľúčovými prvkami infraštruktúry dobrovoľníctva sú legislatívna úprava a finančná podpora umožňujúce cielený rozvoj dobrovoľníctva. Na Slovensku existuje základná legislatívna úprava dobrovoľníctva prostredníctvom zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základné pravidlá a vzťahy v tejto oblasti. Vymedzuje dobrovoľnícku činnosť, dobrovoľníka, povinnosti vysielajúcej organizácie a prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a náležitosti zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Zákon bol prijatý pred 10 rokmi a vytvoril základný rámec pre úpravu vzťahov pri realizácii dobrovoľníckej činnosti.

Aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti priniesla niekoľko problematických bodov. V Akčnom pláne Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2019 – 2020 boli stanovené dve úlohy B.9. a B.10., konkrétne analyzovať potrebu legislatívnych zmien zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ako aj návrhy súvisiacich právnych predpisov a  pripraviť návrh mechanizmu priamej štátnej podpory dobrovoľníckych programov za účelom podpory dobrovoľníctva v rôznych oblastiach a predložiť ich na rokovanie vlády SR.

Zámerom právnych úprav je reagovať na problematické body aplikačnej praxe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a ďalších právnych predpisov tak, aby bol umožnený rozvoj dobrovoľníctva v rôznych oblastiach spoločnosti. Zároveň navrhované úpravy vytvárajú rámec pre finančnú podporu dobrovoľníctva v budúcnosti zo strany štátu.

Zákonom sa:

1. doplňuje sa predmet právnej úpravy o akreditáciu v oblasti dobrovoľníckych činností,
2. podľa aktuálnej právnej úpravy môže akákoľvek fyzická aj právnická osoba byť prijímateľom dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax a skúsenosti inšpektorátov práce ukazujú, že zákon o dobrovoľníctve je často využívaný aj podnikateľskými subjektmi, ktoré nevykonávajú činnosť v prospech verejného záujmu alebo verejného prospechu. Podnikatelia namiesto pracovných zmlúv uzatvárajú s pracovníkmi zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Podstatným charakterom dobrovoľníckej činnosti však je, že je vykonávaná vo verejný prospech. Zákon by mal teda definovať ako prijímateľov právnické a fyzické osoby, ktorých prvoradým cieľom nie je tvorba zisku či súkromného obohatenia, ale realizácia činností, ktoré napĺňajú verejný prospech/záujem. Nová právna úprava sa opiera o definíciu verejného záujmu vymedzenú v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
3. úprava reaguje na skutočný stav personálneho zabezpečovania služieb mnohých organizácií, a v tomto smere aj v aplikačnej praxi reálne využívaného potenciálu dobrovoľníkov. Na Slovensku je podľa viacerých výskumov aj aplikačnej praxe dobrovoľníctvo úzko spojené s členstvom v organizáciách,
4. úprava má umožniť členom organizácií byť zároveň ich dobrovoľníkmi a uzatvárať s nimi zmluvy o dobrovoľníckej činnosti,
5. úprava má podporiť výkon dobrovoľníctva v tejto oblasti, v ktorej zapojenie dobrovoľníkov prispieva k lepšej kvalite služieb,
6. dochádza k zjednoteniu/zosúladeniu pojmov s inými právnymi predpismi (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov),
7. upravuje sa výkon krátkodobej a dlhodobej dobrovoľníckej činnosti. Právna úprava súvisí s vytvorením dotačného mechanizmu na podporu dlhodobých dobrovoľníckych činností,
8. zavádza povinnosť vystaviť dobrovoľníkovi potvrdenie o získaných zručnostiach, schopnostiach a skúsenostiach v dobrovoľníctve,
9. úprava má explicitne uviesť, že miestnom výkonu dobrovoľníckej činnosti môže byť aj domácnosť dobrovoľníka,
10. úprava umožní preplácať dobrovoľníkom výdavky iba na základe skutočne vynaložených výdavkov, pričom pri cestovnom, ubytovaní a stravnom sa bude vychádzať z právnej úpravy ako je definovaná v zákone o cestovných náhradách. Pri výkone dobrovoľníckej činnosti na Slovensku by sa náhrady poskytovali v rozsahu § 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, a to preukázateľné cestovné výdavky (možnosť aplikovať aj § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách), preukázateľné ubytovacie výdavky, stravné v sume podľa § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, preukázateľné potrebné vedľajšie výdavky, preukázateľné cestovné výdavky za cesty k návšteve rodiny; ďalej je možnosť ako nenárokové náhrady poskytovať iné ako vyššie uvedené náhrady. Pri výkone dobrovoľníckej činnosti v cudzine by sa náhrady poskytovali ako pri zahraničnej pracovnej ceste, a to preukázateľné cestovné výdavky (možnosť aplikovať aj § 4 a 15 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách), preukázateľné ubytovacie výdavky, stravné v sume podľa § 13 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, preukázateľné potrebné vedľajšie výdavky, poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, povinné alebo odporúčané očkovanie, výdavky za cesty k návšteve rodiny (na základe dohody); ďalej je možnosť poskytovať ako nenárokové náhrady iné druhy komerčného poistenia, vreckové a iné ako vyššie uvedené náhrady,
11. vytvára finančný mechanizmu na podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov, ktorý je upravený v rámci článku IV tohto zákona, pričom obsahom tohto článku je novelizácia zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
12. je vymedzený postup pri akreditácii subjektov, ktorý vychádza zo skúseností iných akreditačných komisií a zo systému akreditácie organizácií v oblasti dobrovoľníctva v Českej republike,
13. upravuje náležitosti žiadosti o akreditáciu a jej povinné prílohy,
14. upravuje kontrolné mechanizmy zo strany štátu,
15. umožňuje zamestnávateľovi, či a v akom rozsahu podporí zapájanie zamestnancov do spoločensky prospešnej činnosti, ktorú v praxi aj samy organizujú, pričom základný rámec zostáva zachovaný, teda náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí, ak sa nedohodne so zamestnávateľom inak,
16. úprava reaguje na stav podpory vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a v tomto smere aj v aplikačnej praxi reálne využívaného potenciálu dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou nesporne zvyšujú kvalitu poskytovania opatrení sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately,
17. úprava má vytvoriť podmienky pre systematickú finančnú podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov,
18. upravuje možnosti použiť dotáciu z MV SR,
19. konkretizuje sa subjekt, ktorému je možné poskytnúť dotáciu na dlhodobú dobrovoľnícku činnosť.

Účinnosť od: 01.04.2023

Schválené znenie

Sprievodná dokumentácia

Mgr. Adam Mikuš