Nevidiaci ako prísediaci v trestnom konaní a neumožnenie výkonu činnosti

Osoba s trvale zníženou pracovnou schopnosťou z dôvodu straty zraku s  vysokoškolským vzdelaním v odbore právo, bola prijatá ako prísediaca na súde. Nezúčastnila na žiadnom pojednávaní, preto požiadala  predsedu súdu o pridelenie k inému sudcovi, nedostala žiadnu odpoveď, na základe čoho tvrdila, že z dôvodu jej zdravotného postihnutia s ňou nepriaznivo zaobchádzali neumožnením výkonu jej práva pracovať ako prísediaca.

Prejudiciálna otázka znela:

„Vyplýva z výkladu článku 5 ods. 2 [Dohovoru OSN] a článku [2] ods. 1, 2 a 3, ako aj článku 4 ods. 1 smernice [2000/78] záver, že je prípustné, aby nevidiaca osoba vykonávala činnosť prísediaceho a zúčastňovala sa na trestných konaniach, alebo je konkrétne zdravotné postihnutie trvalo nevidiacej osoby osobnou charakteristikou tvoriacou základnú a rozhodujúcu požiadavku na činnosť prísediaceho, a teda jej existencia odôvodňuje rozdielne zaobchádzanie a nezakladá diskrimináciu na základe charakteristiky ‚zdravotné postihnutie‘?“