Negovanović a ostatní proti Srbsku – Neudelenie ocenení nevidiacim športovcom
Sťažovatelia sú nevidiaci a v rokoch 1962 až 1992 získali množstvo medailí na medzinárodných súťažiach a šachových olympiádach pre nevidiacich. V roku 2006 štát prijal legislatívnu úpravu o uznávaní a odmeňovaní športových úspechov, ktorá pozostávala z čestného diplomu, doživotného mimoriadneho dôchodku a jednorazovej peňažnej platby. V roku 2007 Srbský šachový zväz odporučil ministerstvu školstva a športu na takéto ocenenie aj štyroch nevidiacich šachistov. Ministerstvo to odmietlo s odvolaním sa na právny predpis, ktorý nezaraďoval šach pre nevidiacich medzi športové odvetvia, v ktorých mohli byť udeľované športovcom predmetné ocenenia. Sťažovatelia podali žalobu na súd z dôvodu diskriminácie a prvostupňový súd tejto žalobe vyhovel.
Po odvolaní odporcom odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, ktorý čiastočne vyhovel sťažovateľom, že boli diskriminovaní avšak samotná podstata diskriminácie odstránená nebola a tak sa sťažovatelia nedomohli zaradenia medzi oceňovaných športovcov. Po ďalšom odvolaní už odvolací súd v celom rozsahu rozhodol v neprospech sťažovateľov a uviedol, že šachové súťaže pre nevidiacich nepatria medzi športy, za ktoré môžu byť podľa právneho predpisu ich športovci oceňovaní. Generálna prokuratúra odmietla podať v mene sťažovateľov dovolanie na najvyšší kasačný súd a srbský ústavný súd rozhodol, že sťažovatelia neboli diskriminovaní tým, že ich šport nezaradil príslušný právny predpis medzi športy, ktorých športovci mohli byť oceňovaní za výsledky dosahované v najvýznamnejších medzinárodných súťažiach.
Sťažovatelia namietali porušenie čl. 1 Dodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru (všeobecný zákaz diskriminácie) a čl. 14 (zákaz diskriminácie) v spojení s čl. 8 (právo na súkromie) Dohovoru z dôvodu diskriminácie tým, že im príslušné štátne orgány odopreli ocenenia za ich športové výsledky na rozdiel od všetkých ostatných športovcov, vrátane vidiacich šachistov.
Argumenty účastníkov:
Sťažovatelia tvrdili, že im mali byť udelené rovnaké ocenenia ako všetkým ostatným športovcom, vrátane vidiacich šachistov s dosiahnutými podobnými medzinárodnými výsledkami a úspechmi. Vláda argumentovala tým, že príslušný právny predpis nezaradil šach pre nevidiacich medzi športy, za ktoré je možné udeľovať príslušné ocenenia nie z dôvodu ich zdravotného postihnutia ale z dôvodu medzinárodného ohlasu ich športu vo vzťahu k propagácii Srbska v zahraničí a spochybnila prípustnosť sťažnosti z dôvodu diskriminácie ratione materiae. Podľa vlády kritériami pre zaradenie konkrétneho športu, ktorého športovci budú oceňovaní boli:
- popularita športu a jeho tradícia v Srbsku,
- medzinárodný význam športu,
- rozlišovanie medzi olympijskými a neolympijskými športami,
- rozpočtové obmedzenia štátu.