Návrh nového zákona o e-Governmente
Dňa 25.08.2026 bol do MPK predložený návrh nového zákona o e-Governmente. Návrhom zákona sa vykonáva komplexná revízia právnej úpravy e-Governmentu. Návrh zákona reaguje aj na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy 2025 – 2030 (ďalej len „NKIVS“), ktorá stanovuje princíp „elektronicky ako štandard“. Tento princíp znamená, že každý proces verejnej správy sa navrhuje a vykonáva prednostne digitálne, pričom listinná podoba je len výnimkou.
Z hľadiska pôsobnosti návrhu zákona, rozšírenej na úradný styk, dochádza k definovaniu pojmu „povinná osoba“, ako primárneho adresáta povinností podľa návrhu zákona takým spôsobom, že obsah tohto pojmu tvoria subjekty, ktoré sú orgánom riadenia podľa zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zachováva sa dnešné pravidlo, ktoré upravuje elektronickú komunikáciu medzi orgánmi verejnej moci a elektronickú komunikáciu orgánu verejnej moci s inými osobami, ktoré nie sú účastníkmi konania. Umožňuje, aby orgány verejnej moci medzi sebou komunikovali spôsobom, ktorý si zvolia, ak dodržia ustanovené štandardy, ak nejde o komunikáciu v konaní. Výnimkou je, že ak je s doručením pri takejto komunikácii spojené plynutie zákonných lehôt, doručovanie sa vykonáva do elektronickej schránky.
Novým je návrh upraviť podmienky, za ktorých môže byť konanie vykonané automatizovaným spôsobom, vrátane prípravy podkladov pre rozhodnutie, posúdenia dôkazov a vydania elektronického úradného dokumentu. Automatizované rozhodovanie je prípustné len vtedy, ak sa posudzujú výlučne objektívne, merateľné skutočnosti a ak je zabezpečený opravný prostriedok, o ktorom sa rozhoduje neautomatizovane.
Zachováva sa právny základ pre pojem elektronický úradný dokument, jeho formálne náležitosti, právne účinky a väzby na výkon pôsobnosti povinnej osoby.Miestom doručovania elektronického úradného dokumentu je vždy elektronická schránka. Paralelné doručovanie (§ 17 ods. 3) aj na iné miesto je možné len v dvoch prípadoch – ak tak ustanoví osobitný predpis, alebo ak ide o doručovanie nie do vlastných rúk.
Ustanovuje sa všeobecný rámec elektronického doručovania elektronických úradných dokumentov a elektronických podaní medzi povinnou osobou a adresátom.Zachováva sa povinnosť orgánu verejnej moci prijímať elektronicky doručované elektronické podania a elektronické úradné dokumenty každodenne.
Ustanovuje sa, že pri doručovaní do vlastných rúk sa elektronický úradný dokument sprístupní adresátovi až po tom, čo sa tento adresát jednoznačne autentifikuje v systéme elektronickej schránky. Doručenie sa potvrdzuje elektronickým potvrdením o prevzatí, ktoré systém automaticky vygeneruje a preukázateľne priradí k doručovanému dokumentu. Elektronické potvrdenie má právne účinky podpisu adresáta na doručenke v listinnej podobe. Ustanovuje sa aj postup pre prípady, keď adresát dokument v lehote neprevezme. Ak sa dokument sprístupní v elektronickej schránke a adresát nepotvrdí jeho prijatie v lehote pätnástich dní, považuje sa dokument za doručený uplynutím tejto lehoty, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Ustanovujú sa základné pravidlá pre oblasť úradného postupu, ktorý nie je konaním a dnešná právna úprava zákona č. 305/2013 Z. z. sa naň nevzťahuje. Vzhľadom na to, že z pohľadu koncového používateľa je pôsobnosť vykonávaná v rámci konania a pôsobnosť vykonávaná ako iný úradný postup vnímaná stále ako úradný postup konkrétnej povinnej osoby, nie je žiaden legitímny dôvod v inom úradnom postupe nevyžadovať rovnaké povinnosti a postupy, ako pri konaní. Účelom je zabezpečiť, aby sa základné procesné garancie a technicko-právne pravidlá upravené pre konanie (najmä pravidlá elektronickej identifikácie a autorizácie, náležitosti elektronického podania, vydávania elektronického úradného dokumentu a jeho doručovania) primerane uplatnili aj v úradnom postupe, keď je dotknutý priamo koncový používateľ. Návrh zákona preto vytvára jednoznačný most medzi dvoma režimami výkonu pôsobnosti povinnej osoby tak, aby nedochádzalo k fragmentácii pravidiel a aby koncový používateľ mal predvídateľné postavenie bez ohľadu na to, či ide o konanie alebo o úradný postup. Z hľadiska aplikácie práva to znamená, že povinná osoba používa schválené informačné systémy, štandardizované dátové štruktúry a uznané prostriedky autentifikácie a autorizácie, uchováva elektronické záznamy o priebehu postupu a zabezpečuje preukázateľnosť vykonaných úkonov, rovnako ako v režime konania.
Ustanovuje sa právny rámec pre autentifikáciu osoby v konaní a inom úradnom postupe vykonávanom elektronickým spôsobom. Cieľom ustanovenia je vymedziť právny pojem autentifikácie a určiť jej postavenie v procese výkonu verejnej moci, aby bolo možné preukázateľne a spoľahlivo overiť, že osoba, ktorá vykonáva elektronický úkon, je totožná s osobou, ktorej identita bola deklarovaná. Autentifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie proces, pri ktorom sa overuje, že osoba, ktorá vstupuje do informačného systému, podáva elektronické podanie alebo pristupuje k elektronickému úradnému dokumentu, je tou osobou, ktorá sa identifikovala. Ustanovenie vytvára právny základ pre všetky nadväzujúce procesy – najmä pre elektronickú úradnú komunikáciu a prístup k údajom v elektronickom prostredí.
Ustanovuje sa aj, že autentifikácia je proces oddelený od autorizácie. Tým sa právne rozlišuje medzi overením identity osoby (autentifikáciou) a právnym potvrdením úkonu (autorizáciou). Toto rozlíšenie má význam pre správne určenie právnych účinkov jednotlivých úkonov a pre posudzovanie ich platnosti.
Cieľom návrhu zákona je aj vytvoriť jednotný právny základ pre používanie autentifikačných mechanizmov v elektronickej komunikácii medzi osobami a povinnými osobami, ako aj medzi samotnými povinnými osobami.
Ustanovuje sa osobitná právna úprava centrálnej evidencie elektronických plnomocenstiev, ktoré sa používajú na účely konania a iných úradných postupov. Cieľom ustanovenia je upraviť spôsob vytvárania, vedenia a overovania elektronických plnomocenstiev. Elektronické plnomocenstvo sa bude evidovať a spravovať v registri plnomocenstiev, ktorý zabezpečuje centrálne vedenie údajov o udelených, zmenených a zrušených plnomocenstvách. Zápis plnomocenstva do registra zabezpečí jeho účinnosť voči povinným osobám. Tým sa zabezpečí, že pri každom elektronickom úkone možno automatizovane overiť, či má zástupca platné oprávnenie konať v mene zastúpeného.
Právna úprava informačného systému dátového centra obcí sa preberá v účinnom znení.
Právna úprava elektronických schránok sa zachováva podľa dnešného stavu.
Navrhuje sa zrušiť zákon č. 305/2013 Z. z. a jeho vykonávacie predpisy, ktoré budú nahradené vykonávacími predpismi k návrhu zákona.
MPK končí: 21.09.2026
Sprievodná dokumentácia