Národné ciele v kontexte Akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv

Dňa 12.01.2022 Vláda SR schválila vymedzenie národných cieľov do roku 2030 v kontexte Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. V Akčnom pláne Európska komisia stanovila 3 hlavné cieľové hodnoty EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do konca roku 2030. Prijatie európskych cieľov tvorí základný impulz pre všetky členské štáty na podniknutie krokov k nastaveniu národných cieľov.

V zmysle Akčného plánu[1] na obdobie do roku 2030 boli stanovené tieto európske ciele:

1. Zamestnanosť obyvateľstva vo veku 20 - 64 rokov zvýšiť do roka 2030 aspoň na 78 %,
2. každoročná účasť na odbornej príprave aspoň 60 % všetkých dospelých,
3. počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením do roku 2030 znížiť aspoň o 15 miliónov (z 15 miliónov ľudí by malo byť aspoň 5 miliónov detí).

Na základe cieľov EÚ si členské štáty majú vymedziť svoje národné ciele, v ktorých majú zohľadniť svoju relatívnu východiskovú pozíciu a národnú situáciu.

S poukazom na vyššie uvedené Vláda SR schválila tieto ciele:

1. zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku od 20 do 64 rokov na 76,5 %, najmä zvýšením zamestnanosti mladých ľudí, starších pracovníkov, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a osôb so zdravotným postihnutím,
2. zvyšovať mieru vzdelávania a to tým, že na odbornej príprave by sa malo každoročne zúčastňovať aspoň 50 % dospelých a
3. podporovať sociálne začleňovanie, najmä prostredníctvom znižovania chudoby. Do roku 2030 znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o 70 tisíc.

Sprievodná dokumentácia

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv, schválený v rámci Sociálneho samitu v Porte v dňoch 7. - 8. mája 2021 a následne Európskou radou v dňoch 24. – 25. júna 2021 vo forme Záverov v súlade s Portským vyhlásením, predstavuje politicky významnú iniciatívu, ktorá má ambíciu, materializovaním 20 princípov obsiahnutých v Európskom pilieri sociálnych práv, prispieť k budovaniu silnej Sociálnej Európy na pozadí obnovy zpost-pandemickej krízy, ako aj megatrendov digitalizácie, klimatických a demografických zmien.