Najvyšší súd SR z 27.9.2018 - Oddelenie reklamy od ostatných zložiek programovej služby

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne tak, že rozhodnutie odporkyne potvrdil. Odporkyňa - Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla, že navrhovateľka – TV XX porušila povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe odvysielala komunikáty, ktoré naplnili definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., a teda reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. bez toho, aby boli na začiatku zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby. Spornou otázkou v konaní bola správna aplikácia a zákonný výklad ustanovenia § 34 ods. l zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti so záverom rady o povinnosti oddeliť odvysielané upútavky obrazovo - zvukovými či priestorovými prostriedkami od ostatných zložiek programovej služby. Najvyšší súd sa v tomto smere plne stotožnil so závermi rady a uviedol, že výklad a aplikácia sporného ustanovenie radou boli uskutočnené ústavne konformným spôsobom v súlade s textom a účelom právneho predpisu.