Najvyšší súd SR z 25.4.2019 - Ponuková povinnosť pri výpovedi v čase práceneschopnosti zamestnanca

Okresný súd Trenčín zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhrady mzdy. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná postupovala voči nej diskriminačne, lebo jej neponúkla voľné pracovné miesto počas jej práceneschopnosti, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v tom čase nemala voči nej ponukovú povinnosť, preto ani nemohlo dôjsť k jej diskriminácii. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Žalobkyňa podala dovolanie. Najvyšší súd prijal záver, že pokiaľ žalovaná konala voči žalobkyni - z dôvodu jej momentálne nepriaznivého zdravotného stavu - v tom istom čase a mieste odlišne ako voči iným zamestnancom, nevytvorila žalobkyni rovnakú možnosť prijať osobné rozhodnutie v situácii, ktorá nastala po rozhodnutí o organizačnej zmene; konanie žalovanej malo teda znaky diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania.