Európsky súd pre ľudské práva z 29.4.1999 - Chassagnou a ostatní c. Francúzsko

V tomto prípade išlo o výkon poľovníckeho práva vo Francúzsku. Toto právo až do roku 1789 bolo výsadou šľachty. V tomto revolučnom roku bola prijatá zásada, že "každý vlastník má právo zabíjať, alebo nechať zabiť akýkoľvek druh zveri iba na svojich pozemkoch". Neskôr bola doplnená o teóriu mlčanlivého súhlasu, ktorá mala za následok takmer neobmedzené poľovnícke právo. Až v roku 1964 bol prijatý tzv. Verdeilliov zákon. Tento zákon zriadil Schválené obecné združenia poľovníctva (ACCA) a zároveň určil, že vlastníci pozemkov nad určitú rozlohu (bola rôzne určená podľa regiónov, napr. 20 ha v Gironde, 60 ha v departamente Creuse) sú povinní stať sa členmi ACCA zriadeného v príslušnej obci a poskytnúť mu ako členský vklad svoje pozemky, aby bolo vytvorené územie pre lov v obecnom meradle. Poľovnícke právo má vlastník pozemkov, avšak vytvorenie ACCA má za následok zlúčenie poľovníckych revírov takým spôsobom, že členovia združenia môžu poľovať na všetkých takto zlúčených pozemkoch.

Sťažovatelia uviedli, že podľa Verdeillovho zákona sú napriek svojmu etickému nesúhlasu s poľovníctvom nútení "vložiť" svoje pozemky do ACCA a stávajú sa tak "z úradnej moci" členmi týchto združení, pričom nemôžu klásť prekážky výkonu tohoto športu na svojich pozemkoch; v tom vidia porušenie svojich práv na slobodu svedomia a združovania a práva na pokojné užívanie majetku.