ESĽP_Procesné záruky pri stanovení opatrovníka osobe s demenciou

Sťažovateľkami sú dcéra a jej matka. Druhá sťažovateľka je vdova a má štyri deti vrátane prvej sťažovateľky. Prípad sa týka konania o obmedzení svojprávnosti a nadväzujúceho opatrovníckeho konania, ktoré prvá sťažovateľka iniciovala vo vzťahu k svojej matke. Konanie sa skončilo ustanovením  najstaršieho syna matky, za jej opatrovníka. 

Druhá sťažovateľka v nemocnici udelila prvej sťažovateľke plnú moc. S ohľadom na diagnostikovanú Alzheimerovu chorobu a jej predpokladanú progresiu ju splnomocnila na správu svojich bankových účtov a na zastupovanie voči súkromným osobám aj verejným orgánom. V ten istý deň v samostatnom, notársky overenom vyhlásení uviedla, že je schopná žiť samostatne a že v prípade straty tejto schopnosti si neželá, aby sa k nej nasťahovalo niektoré z jej detí. Zároveň výslovne prejavila vôľu, aby za ňu rozhodovala prvá sťažovateľka vo veciach zdravotnej starostlivosti, správy osobných záležitostí a bankových účtov. Prvá sťažovateľka namietala v mene svojej matky, že došlo k porušeniu jej práva chráneného článkom 6 Dohovoru, keď bol v občianskoprávnom konaní ustanovený za matkinho opatrovníka jej najstarší syn.