ESĽP_ Absencia čerpania sociálnych dávok a povolenie na zlúčenie rodiny

Sťažovatelia boli vo Švajčiarsku uznaní za utečencov v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Na základe vnútroštátnej právnej úpravy im však nebol udelený azyl, ale tzv. dočasné prijatie, pretože dôvody na priznanie postavenia utečenca nastali až po ich odchode z krajiny pôvodu a v dôsledku ich vlastného správania. Sťažovatelia následne požiadali o zlúčenie rodiny so svojimi rodinnými príslušníkmi, konkrétne s maloletými deťmi a/alebo manželmi, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí.

Právo na zlúčenie rodiny je vo švajčiarskom systéme pre ich kategóriu utečencov, na rozdiel od utečencov, ktorým je udelený azyl, podmienené splnením kumulatívnych podmienok vrátane finančnej nezávislosti na sociálnych dávkach. Hoci Federálny správny súd označil sťažovateľa za fakticky usadených cudzincov, zistil, že zamietnutie ich žiadostí o zlúčenie neporušilo vzhľadom na závislosť na sociálnych dávkach ich právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru.