Diskriminácia zamestnanca z dôvodu postihnutia

Zamestnankyňa bola zamestnaná ako psychologička v nemocnici. Bolo jej bolo vydané potvrdenie osvedčujúce zdravotné postihnutie, ktoré bolo kvalifikované ako trvalé postihnutie mierneho stupňa, pričom toto potvrdenie odovzdala svojmu zamestnávateľovi v roku 2011. Riaditeľ nemocnice v roku 2013 po stretnutí so zamestnancami rozhodol priznať pracovníkom, ktorí mu po tomto stretnutí odovzdali potvrdenie osvedčujúce zdravotné postihnutie, mesačný príplatok; dotknutá zamestnankyňa príplatok nedostala.

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýtal, či k nepriamej diskriminácii v zmysle článku 2 smernice 2000/78 môže dôjsť vtedy, keď zamestnávateľ rozlišuje v skupine pracovníkov vyznačujúcich sa rovnakou chránenou vlastnosťou, v tomto prípade zdravotným postihnutím, bez toho, aby sa s dotknutými pracovníkmi so zdravotným postihnutím zaobchádzalo menej priaznivo v porovnaní s pracovníkmi, ktorí nemajú zdravotné postihnutie.

Otázka znela:

Má sa článok 2 smernice [2000/78] vykladať v tom zmysle, že jednou z foriem porušenia zásady rovnosti zaobchádzania je rozlišovanie situácie jednotlivých osôb patriacich do skupiny, ktorá sa vyznačuje určitou chránenou vlastnosťou (zdravotným postihnutím), ak je rozlišovanie, ktoré vykonáva zamestnávateľ v rámci tejto skupiny, založené na zdanlivo neutrálnom kritériu, a toto kritérium nemožno objektívne odôvodniť oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa nie sú primerané a nevyhnutné?