DD proti Litve – Nezákonné prijatie do psychiatrickej liečebne

Sťažovateľka sa narodila v roku 1963 a v roku 1979 zažila šok, keď zistila, že je adoptovaným dieťaťom. Postupne jej diagnostikovali rôzne formy schizofrénie až po paranoidnú schizofréniu s predvídateľným priebehom v roku 1999. Vyše dvadsaťkrát sa liečila na psychiatrii. V roku 2000 požiadal jej adoptívny otec, aby ju pozbavili spôsobilosti na právne úkony. Prizvaní znalci došli k záveru, že trpí „epizodickou paranoidnou schizofréniou s predvídateľným priebehom“ a „nie je schopná pochopiť povahu svojich činov alebo ich ovládať“. Znalci považovali jej prítomnosť na súdnom konaní za „zbytočnú“. Dňa 15. septembra 2000 v jednostranovom rozhodnutí súd vyhovel žiadosti jej adoptívneho otca  na základe znaleckého posudku. Na konaní bol prítomný zástupca orgánu sociálnej starostlivosti a prokurátor. Dňa 17. mája 2001 požiadal jej adoptívny otec o prijatie sťažovateľky do ústavu pre osoby s duševnou poruchou v Kėdainiai a za zákonného zástupcu jej bol určený psychiater sťažovateľky. Tento bol neskôr prepustený zo zamestnania a 21. januára 2004 jej bol za opatrovníka ustanovený adoptívny otec napriek tomu, že vzťahy boli medzi nimi napäté. Určitý čas sa v roku 2004 liečila psychiatrickej nemocnici. Po návrate do ústavu požiadal opatrovník (adoptívny otec) o obmedzenie návštev sťažovateľky, ktorej riaditeľ ústavu vyhovel. Za pomoci bývalého opatrovníka (psychiatra a neskôr priateľa) požiadala sťažovateľka o zmenu opatrovníka z dôvodu, že ju adoptívny otec podvodom nechal prijať do psychiatrickej nemocnice. Dňa 7. novembra 2005 sa konalo neverejné súdne konanie o tejto žiadosti v prítomnosti sťažovateľky, jej opatrovníka a jeho právnika ako aj pôvodného opatrovníka -psychiatra a aktuálneho jej priateľa. Vypočuté boli aj zainteresované inštitúcie, a to orgán sociálnej starostlivosti, zástupcovia ústavu a psychiatrickej nemocnice. Žiadosť o zmenu opatrovníka súd zamietol. V roku 2006 bolo začaté trestné vyšetrovanie voči zamestnancom ústavu, okrem iného aj z dôvodu, že sťažovateľku v ústave na oddelení intenzívneho dohľadu násilím pripútali k lôžku a podali jej liek Haloperidol z dôvodu, že sťažovateľka údajne prejavovala samovražedné sklony. Vyšetrovanie bolo neskôr zastavené.

Sťažovateľka namietala porušenie

• čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) v rámci konania o zmene zákonného zástupcu,
• čl. 5 ods. 1 Dohovoru (právo na osobnú slobodu) z dôvodu nezákonného a nedobrovoľného prijatia do ústavu Kėdainiai,
• čl. 5 ods. 4 Dohovoru z dôvodu, že nemôže dosiahnuť prepustenie z ústavu Kėdainiai,
• čl. 3 (zákaz mučenia) a čl. 8 (právo na súkromie) z dôvodu násilného pripútania k lôžku 25. januára 2005 a celkovej slabej úrovne lekárskeho ošetrovania a podávania nekvalitného jedla,
• čl. 8 Dohovoru z dôvodu cenzurovania jej korešpondencie a obmedzenia návštev v ústave Kėdainiai,
• čl. 9 Dohovoru (sloboda náboženského vyznania) z dôvodu bránenia v praktizovaní svojho náboženstva v ústave,
• čl. 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy).