Čo je lepšie pre šport i spoločnosť - zmluva o reklame alebo sponzorská zmluva?

Prinášame Vám príspevok, v ktorom sú analyzované rozdiely medzi inštitútom zmluvy o sponzorstve v športe a zmluvy o reklame.

Právny stav k: 06.11.2015

V súčastnosti sú financované športové organizácie a športovci zo súkromného sektora v prevažnej zmiere formou darov alebo formou zmluvy o reklame, prípadne formou zmluvy o spolupráci.

Zmluva o reklame predstavuje často zastieraný nástroj financovania športu, ktorý v sebe skrýva množstvo nevýhod pre všetky zúčastnené subjekty ako aj pre štát. Zmluva o reklame je prirodzene najzaujímavejšia pre reklamné agentúry, ktoré navrhujú, vyrábajú/dodávajú reklamu. So zmluvou o reklame je spojených množstvo úkonov a plnení, od navrhnutia formy reklamy, vypracovanie návrhov reklamy, výrobu reklamy až po samotné uskutočnenie reklamy, ktoré je potrebné zabezpečiť v súvislosti s naplnením obsahu zmluvy o reklame, čo taktiež nie je zanedbateľné z pohľadu personálnych, organizačno-technických, časových i finančných nákladov.

Za účelom zjednodušenia prísunu prostriedkov zo súkromných zdrojov do športu s cieľom eliminácie pôsobenia negatívnych stránok inštitútu zmluvy o reklame v športe najmä v prípadoch jej zneužívania, ako aj za účelom sprehľadnenie finančných tokov v športe je v novom Zákone o športe navrhnutá transparentná forma financovania športových organizácii zo súkromného sektora vo forme Zmluvy o sponzorstve v športe.

Na rozdiel od reklamných zmlúv, kde predmetom právneho vzťahu je priame šírenie odkazu určené na podporu predaja konkrétneho tovaru alebo služby, a na rozdiel od daru, kde to nie je motivujúce pre darcu, pretože všetko čo daruje, dáva zo svojho zisku, pri sponzorstve v športe poskytuje sponzorovaný sponzorovi právo spojiť svoju značku alebo produkt takým spôsobom, ktorým umožňuje sponzorovi využiť príťažlivosť a dobrú povesť sponzorovaného na verejnosti, a tak komunikovať silný a pozitívny odkaz na svoju značku a posilniť tak, nepriamo, uplatnenie na trhu v hospodárskej súťaži a na druhej strane podporiť všeobecne prospešný účel, ktorým je podpora športovej činnosti.

Sponzoring je určitý hybrid medzi účelovým darom a reklamou, obsahuje v sebe primárne silný prvok finančnej podpory športovej činnosti vykonávanej sponzorovaným, na druhej strane v sebe obsahuje aj prvok propagácie značky sponzora (čo je de facto určitý druh reklamy) ale v prísne zákonom limitovanom rozsahu maximálne do 10% sponzorského, lebo primárnym účelom tohto inštitútu nie je reklama ale podpora športu.

V doterajšom období získavali športové organizácie “sponzorské príjmy” zo súkromného sektora najmä prostredníctvom “spolupráce”, reklamy alebo darov, s účinnosťou nového zákona o športe by mal pribudnúť nový inštitút určený primárne na podporu športu - zmluva o sponzorstve v športe.

Ak by chcel podnikateľ zviditeľniť svoju značku na drese individuálneho športovca (nalepenie loga na dres určite nedosiahne 10% sponzorského, ktoré je nad 500 eur), môže to dosiahnúť obomi inštitútmi zmluvou o reklame ako aj zmluvou o sponzorstva v športe.

Skúste posúdiť sami, ktorý inštitút je z pohľadu spoločnosti prijateľnejší a k čomu by sme mali podnikateľa motivovať a priviesť v záujme podpory transparentnosti ekonomických vzťahov nielen v športe ale v celej spoločnosti.

Porovnajme si teda z rôznych praktických hľadísk vlastnosti ZMLUVY o REKLAME a vlastnosti ZMLUVY o SPONZORSTVE v športe.

Zmluva o reklame

Zmluva o sponzorstva v športe

Limity

Objednávateľ reklamy

· NIE JE limitovaný tým, aký má/mal hospodársky výsledok
(reklamné výdavky môže dať podnikateľ do nákladov bez ohľadu na hospodárky výsledok)


· NIE JE limitovaný, ak má dlhy voči štátnemu rozpočtu alebo na poistnom (reklamu môže objednať a 100% výdavkov dať ihneď do nákladov a to bez ohľadu na to, či je/bude v strate)
- NIE JE vylúčené, že podnikateľ bude dlžiť štátu na daniach alebo poisťovniam na odvodoch a súčasne cez reklamu bude dávať peniaze do športového klubu!!!

Sponzor

· JE limitovaný tým, aký má/mal hospodársky výsledok v danom roku (sponzor počas roka často nemôže vedieť, či na konci roka bude ziskový alebo nie a v akej výške)
(toto bolo doplnené pozmeňovacím návrhom k zákonu v gestorskom výbore 5.11.2015, v návrhu vo vláde toto obmedzenie nebolo)


· JE limitovaný tým, ak má dlhy voči štátnemu rozpočtu alebo dlhy na poistnom alebo je voči sponzorovi vedený konkurz (vtedy nemôže využiť daňové benefity)
- JE vylúčené, že podnikateľ bude dlžiť štátu na daniach, poisťovniam na odvodoch alebo bude v konkurze a súčasne uzavrie sponzorskú zmluvu a dá peniaze do športového klubu alebo športovcovi

Daňové

benefity

100% výdavkov podnikateľa na reklamu ide do nákladov

100% výdavkov sponzora ide do nákladov
(len ak je podnikateľ v zisku)

Zverejňo-
vanie

Objednávateľ reklamy ani šíriteľ reklamy nie sú povinní zverejňovať zmluvu ani iné informácie o plnení podľa zmluvy o reklame


ZMLUVA o REKLAME je NETRANSPARENTNÝ INŠTITÚT, ktorý v mnohých prípadoch škodí športu a núti ho pristupovať na schémy šedej ekonomiky (tzv. “vratky” a provízie)
(kto oznámi, že od neho žiadali “vratky” nabudúce nedostane nič)

v IS športu sa zverejňuje

· zmluva o sponzorstve v športe

· vykazovanie použitia sponzorského (ak nie je použitie sponzorského vykazované prostredníctvom transparentného účtu)

MAXIMÁLNA TRANSPARTENTNOSŤ

Prostriedky použité ako sponzorské ostávajú v legálnom obehu, z použitia/prijatia sponzorského sa platí DPH, daň z príjmov, odvody ...

Účtovanie

príjmy a výdaje súvisiace s reklamou nie sú vedené osobitne ani u objednávateľa ani u šíriteľa

príjmy a výdaje sponzorovaného súvisiace s plnením podľa zmluvy o  sponzorstve v športe sú vedené osobitne

Použitie prostriedkov

Zo 100% plnenia za poskytnutie reklamy nie je použitie prostriedkov zákonom ustanovené a ide často

· 50% niekedy aj viac na výrobu reklamy (kampane, tabule, shoty, reklamné slogany a pod.) a iné náklady reklamného plnenia (personálne zabezpečenie, dopravné náklady) zo strany športového klubu.

· sprostredkovateľská provízia “s papierom” a často aj “bez papiera” dosahuje aj dvojciferné % hodnoty

· v súvislosti so zmluvou o reklame sa často spomínajú aj tzv. “vratky” vyplácené “na ruku” v dvojcifernej % výške, klub sa skĺzava do šedej ekonomiky (klub musí nejako vykryť “vratky” fiktívnymi nákladmi)

· športovému klubu často ostáva na použitie v športe iba 20-30% z plnenia za reklamu, pričom ako šíriteľ reklamy vykonáva podnikateľskú činnosť a príjem podlieha dani z príjmov (občianske združenia nie sú zakladané za účelom podnikania)

Zo 100% poskytnutého sponzorského

· 0 až 10% môže sponzorovaný použiť na náklady propagácie sponzora (spojenie značky sponzora a klubu so sponzorovaným projektom)

· zostatok, t.j. najmenej 90% musí sponzorovaný použiť a verejne vykázať použitie na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným

Kontrola

Daňové úrady

audítor

Daňové úrady

audítor

Kontrolór príslušného zväzu

Hlavný kontrolór športu

Všetci členovia športovej organizácie (výborná znalosť primeranosti i efektívnosti vynaložených nákladov)

Verejnosť (športová i laická vrátane médií)

Formy kontroly:

  • fyzická kontrola v športovej organizácii
  • prostredníctvom IS športu (zmluvy a vykazovanie) prípadne transparentného účtu

Ďalšie poznámky

Ak chce aj slušný podnikateľ podporiť športovca alebo športový klub, často “na silu” vymýšľa reklamné plnenia, aby im vedel poskytnúť prostriedky na šport, ktoré vie dať do nákladov.
V týchto prípadoch vyvstáva otázka primeranosť vzájomných plnení (či to, čo podnikateľ dal za reklamu, zodpovedá hodnote reklamy, ktorú za to dostal) a tento vzťah z daňového hľadiska môže byť spochybnený, čo spôsobuje právnu neistotu podnikateľa, ktorý chce podporiť šport. Rovnako aj pri športovej organizácii je z daňového hľadiska situácia neistá, vzhľadom na rozdielnu prax rôznych daňových úradov pri akceptovaní, resp. kvalifikovaní nákladov občianskeho združenia, ktoré je šíriteľom reklamy, vo vzťahu k dosiahnutému príjmu z reklamy.


PONÚKNIME MU ATRAKTÍVNY NÁSTROJ A MOTIVUJME HO!

“Superodpočtom!!!”

Ak by sponzor neposkytol  sponzorské  na šport ostalo by mu po zdanení cca 75 až 80% prostriedkov na použitie  podľa vlastného uváženia.
Psychologicky je veľmi dôležité motivovať podnikateľský sektor k využívaniu transparentného inštitútu sponzorskej zmluvy, a nie zmluvy o reklame.

Sponzorstvo podporuje vytváranie čestného/korektného vzťahu medzi sponzorom a sponzorovaným. Vytvára morálny záväzok a zodpovednosť sponzorovaného voči sponzorovi (prispieť športovými výsledkami a efektívnym využitím sponzorského k zvyšovaniu hodnoty spojenia značiek).

Sponzorstvo prináša do spoločnosti verejné výkazníctvo, verejnú kontrolu a zodpovednosť.

Sponzorstvo a jeho vykazovanie prináša katalogizáciu činností tovarov a služieb v športe.

Peniaze dostanú “mašličku”.

Sponzor verejne ukáže koľko prostriedkov, ktorej športovej organizácii poskytol, čo nemusí byť pre neho vôbe komfortné, vzhľadom na množstvo potencionálnych záujemcov v okolí sponzora.

Ak nebude k transparentnému sponzoringu súkromný sektor motivovaný “superodpočtom”, je veľmi pravdepodobné, že bude naďalej využívať z pohľadu podnikateľa “bezproblémový” a “zabehaný” inštitút zmluvy o reklame, ktorý sa z hľadiska sponzora a uznateľnosti jeho daňových výdavkov správa úplne rovnako ako je to pri výdavkoch na sponzorské (bez “superodpočtu”), avšak pri reklame sponzorovaný klub svoj príjem zdaňuje a na dôvažok sa pri reklame ani nič nezverejňuje!!!

Súčasťou návrhu Zákona o športe je navrhnutý motivačný nástroj tzv. superodpočet, ktorý by mal zatraktívniť využitie Zmluvy o sponzorstve v športe a podnietiť súkromný sektor k financovaniu športu zo súkromných prostriedkov transparentným spôsobom. Úlohou “superodpočtu” je aj motivovať podnikateľov k transparentnosti a prehľadnosti.

Podstatou superodpočtu je, že podnikateľ, ktorý poskytne sponzorské vo výške 100% (napr. 10.000 eur) si môže ako uznateľný náklad okrem reálne poskytnutého/vyplateného sponzorského bude môcť účtovne uplatniť v nákladoch ďalších 20 % navyše (t.j. ďalších 2.000 eur), ktoré ale nevypláca.

Na investícii do športu formou sponzorského sa fakticky spoločne podieľajú sponzor a štát, ktorý bude mať znížený výber daní (ak má sponzor kladný základ dane).

Pri sponzorskom vo výške 10.000 eur štát de facto prispieva na investíciu sumou 22% t.j. 2.200 eur a právnická osoba sumou 7.800 eur, ktorá by jej ostala po zdanení, ktorú by inak dostal na dani z príjmov z uvedenej sumy. U firmy, ktorá nedosiahla kladný daňový základ, by štát neprišiel o daň (zvýšila by sa strata, ktorú môže odpočítať v nasledujúcich 4 rokoch, ak bude zisková) ale šport (klub, športovec, tréner) by dostal sponzorské na športovú činnosť, t.j. bola by podporená činnosť, ktorá je v štátom/zákonom definovanom verejnom záujme (§ 2 návrhu zákona).

Je potrebné uviesť, že prostriedky poskytnuté ako sponzorské sa naďalej transparentne používajú v dodavateľsko-odberateľských vzťahoch, musia sa transparentne vyúčtovať vo verejne prístupnom IS športu alebo prostredníctvom transparentného účtu a sekundárne produkujú DPH i daň z príjmu legálne podnikajúcich subjektov, ak sú ziskové.

Sponzorstvo v športe je pilotný projekt nielen slovenského športu ale slovenskej spoločnosti, ktorého správanie v praxi bude možné prostredníctvom IS športu veľmi dobre sledovať a priebežne analyzovať, kontrolovať a pomerne jasne a rýchlo preukazovať pochybenia a reagovať na ne, hoci aj legislatívne.

Nikto nechce, aby sponzoring vytvoril priestor na špekulácie alebo zneužívanie tohto inštitútu. Práve naopak, mal by prispieť k zmene myslenia, k transparentným ekonomickým i právnym vzťahom v športe, posilneniu vzájomného rešpektu, dôvery a zodpovednosti vo vzťahu medzi podnikateľom a sponzorovaným športovcom alebo športovým klubom.

Záver:

Po dôkladnom a zodpovednom zvážení všetkých vyššie uvedených argumentov sa javí ako logický a legitímny záver, že zmluva o sponzorstve v športe je spôsobilá naštartovať transparentné ekonomické vzťahy nielen v športe.

Podporme zavedenie tohto inštitútu v slovenskom športe, v slovenskej spoločnosti, zvýhodnime sponzorstvo oproti reklame “superodpočtom” v akejkoľvek výške (hoci 10%), je to veľmi dôležité nielen ekonomicky ale najmä psychologicky, aby podnikateľ dostal impulz od štátu, že dostáva určitú výhodu výmenou za absolútnu transparentnosť sponzoringu, ktorú pri zmluve o reklame nedokážeme zabezpečiť.

Prečo to neskúsiť pilotne na jeden rok?

Pozorne sledujme, kontrolujme a analyzujme ako sa inštitút zmluvy o sponzorstve v športe správa v praxi a ak zistíme nedostatky, zodpovedne ich vyhodnoťme a urobme primerané opatrenia, prípadne aj legislatívne zmeny.


JUDr. Peter Sepeši