Anatolij Marinov proti Bulharsku – Zbavenie volebného práva z dôvodu zverenia do opatrovníctva

Sťažovateľovi boli v roku 1999 diagnostikované psychické poruchy a na základe toho bol v roku 2000 zverený do čiastočného opatrovníctva z dôvodu, že zdravotný stav mu nedovoľuje riadne sa o seba postarať, občas je agresívny ale celkovo jeho stav nie je príliš vážny. Automaticky s tým mu bolo ex lege odňaté volebné právo. K prinavrátenie jeho úplnej spôsobilosti, napriek viacerým žiadostiam došlo až v roku 2017.

Sťažovateľ namietal porušenie čl. 3 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru (volebné právo), pretože bol zbavený volebného práva jedine z dôvodu jeho zverenia do opatrovníctva.

Argumenty účastníkov

Sťažovateľ argumentoval tým, že strata jeho volebného práva vyplývala zo zákona bez individuálneho posúdenia jeho spôsobilosti voliť súdom. Podiel dospelých osôb, ktoré sú v režime opatrovníctva je porovnateľný s Maďarskom (údajne podľa sťažovateľa 0,75 % z populácie), a preto je na jeho prípad uplatniteľný precedens Alajos Kiss proti Maďarsku (z 20. mája 2010, č. 38832/06). Vláda argumentovala jednak legitímnym cieľom zásahu do volebného práva (zabezpečenie, aby sa na voľbe zákonodarného zboru mohli zúčastniť len osoby schopné robiť informované a zmysluplné rozhodnutia) a jednak tým, že osoby pod čiastočným opatrovníctvom (poručníctvom) tvoria podľa vlády len 0,014 % z celkovej populácie všetkých občanov Bulharska.