Naposledy pridané - Aktuálne informácie

Od 1. januára 2025 vstúpila do účinnosti novela[1] zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „školský zákon“), ktorá priniesla nové pravidlá týkajúce sa používania mobilných telefónov na školách. Ministerstvo školstva SR vydalo v decembri 2024 Usmernenie k legislatívnej zmene, ktoré poskytuje školám rámcové pokyny na implementáciu regulácie mobilných telefónov a iných osobných zariadení elektronickej komunikácie (ďalej len „Usmernenie“).

[1] Zákon č. 290/2024 Z. z.

Otázka členstva je dôležitou súčasťou občianskeho združenia ako takého. Vznik, zmena a zánik členstva by mali byť obsiahnuté v stanovách daného občianskeho združenia, keďže zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len „zákon o združovaní občanov) svojou právnou úpravou necháva kompetencie a voľnosť na orgánoch združenia a samotných stanovách. K otázkam vzniku, zmene a zániku sme sa venovali v článku Vznik a zánik členstva v združeniach a proces vylúčenia člena.

Právny stav k: 9.12.2024

So zánikom členstva sa spája aj následná ochrana alebo preventívna ochrana.

Následná ochrana

Zákon o združovaní do roku 2016 zavádzal inštitút tzv. spolkovej žaloby. Vo svojej podstate žaloba slúžila ako ochrana vylúčeného člena, ak tento člen pokladal vylúčenie za protizákonné alebo odporujúce stanovám. Žaloba sa podávala na príslušný okresný súd najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia orgánu občianskeho združenia.

V roku 2016 bolo toto ustanovenie zo zákona o združovaní občanov vypustené a dôvodová správa uviedla, že súdna ochrana sa bude realizovať správnymi súdmi na základe zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „Správny súdny poriadok“). Zmenou sa zaviedla v zmysle správneho súdnictva nová lehota na podanie žaloby, a to z 30 dní na 2 mesiace. Taktiež zmenila príslušnosť súdu na správny súd, v ktorého územnom obvode má občianske združenie sídlo.

Viac k téme:
Súdna ochrana členov združenia po novom I.
Súdna ochrana členov Združenia II.

Právny stav k: 2.12.2024

Dedenie predstavuje univerzálny spôsob prechodu majetku v prípade smrti fyzickej osoby na jej právnych nástupcov, teda dedičov. Dedičia vstupujú do majetkových práv poručiteľa a v dôsledku dedenia dochádza v oblasti majetkových vzťahov k zmene subjektu vlastníckeho práva. Dedením sa v objektívnom zmysle rozumie súhrn všetkých právnych noriem upravujúcich prechod práv a povinností zomrelého na jeho právnych nástupcov. Úprava inštitútu dedenia sa nachádza v §460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

 Základným zásadami dedičského práva sú

a) zásada univerzálnej sukcesie,

b) zásada nadobudnutia dedičstva okamihom smrti poručiteľa,

c) zásada testamentárnej voľnosti,

d) zásada rodinnej dedičskej postupnosti,

e) zásada prirastania uvoľnených dedičských podielov.

Dňa 12.07.2024 bolo v Úradnom vestníku EÚ publikované Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie, známe ako Akt o umelej inteligencii (AI act). Akt je významným právnym predpisom Európskej únie, ktorý sa zameriava na reguláciu vývoja, uvádzania na trh a používania systémov umelej inteligencie v rámci EÚ a predstavuje prvý komplexný právny rámec pre reguláciu umelej inteligencie v Európskej únii, teda záväzným je aj v Slovenskej republike.

Cieľom tohto predpisu je podporiť rozvoj a zavádzanie bezpečných a dôveryhodných systémov AI na celom jednotnom trhu EÚ súkromnými aj verejnými subjektmi. Jeho cieľom je zároveň zabezpečiť dodržiavanie základných práv občanov EÚ a stimulovať investície a inovácie v oblasti umelej inteligencie v Európe. Akt o AI sa vzťahuje len na oblasti v rámci práva EÚ, pričom obsahuje aj výnimky, napríklad pre systémy používané výlučne na vojenské a obranné účely, ako aj na výskumné účely.[1]

• Znenie AI ACT - TU

Prírodné liečiteľstvo, často označované aj ako alternatívna alebo komplementárna medicína, zahŕňa širokú škálu metód a postupov, ktoré využívajú prírodné zdroje a tradičné poznatky na podporu zdravia. Táto oblasť získava na popularite najmä v kontexte zvyšujúceho sa dopytu po holistickom prístupe k zdraviu. Súčasne však vyvoláva právne otázky, predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľov. Článok sa zameriava na legislatívny rámec prírodného liečiteľstva a jeho vplyv na práva spotrebiteľov, pričom identifikuje výzvy v regulácii tejto oblasti.

Právny stav k: 26.11.2023

Právo klienta nechať sa liečiť alternatívnou medicínou vychádza z čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.