Články

Spotrebiteľ uzavrel s bankou zmluvu o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky – napríklad jednostrannú možnosť banky meniť úrok. Spotrebiteľ sa obrátil na súd a ten rozhodol, že ide o porušenie jeho práv, keďže zmluvná podmienka bola v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Tým boli splnené podmienky § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ak na súde úspešne preukáže porušenie svojho práva. Nie je pritom potrebné, aby preukázal konkrétnu ujmu – rozhodujúce je samotné úspešné uplatnenie nároku.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou právnej subjektivity a právneho nástupníctva cirkevných reholí v podmienkach slovenského právneho systému. Taktiež posudzoval, z ktorých právnych predpisov je potrebné vychádzať pri určovaní právneho nástupníctva jednotlivých cirkevných rádov.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, kedy nezisková organizácia, do ktorej Ministerstvo zdravotníctva SR vložilo nehnuteľný majetok ako prioritný majetok, zanikla v dôsledku splynutia s nadáciou. S týmto splynutím súhlasilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Okresný úrad, katastrálny odbor, však odmietol zapísať dané nehnuteľnosti, pretože predmetom zmluvy o prevode zmluvy bol prioritný majetok štátu.

V rámci uzavretej zmluvy o osobnom úvere s bankovou spoločnosťou, môže banka predčasne vypovedať úverovú zmluvu, v dôsledku čoho sa úver stane okamžite splatným. V spornej podmienke sa spresňuje, že o nesplnenie povinnosti ide vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky. Po prvé dlžník je povinný zaplatiť časť požičanej istiny alebo úrokov. Po druhé výška splatných a nezaplatených mesačných splátok sa rovná najmenej trom percentám zo sumy poskytnutej istiny, ak k omeškaniu dôjde v polovici doby trvania úveru alebo siedmim percentám zo sumy poskytnutej istiny, ak k omeškaniu dôjde v druhej polovici doby trvania úveru. Po tretie banka musí vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžných súm v lehote jedného mesiaca.

Najvyšší správny súd vo svojom rozhodnutí posudzoval hybridné postavenie národných športových zväzov ako športových organizácií a hlavných subjektov riadenia a správy športu. Taktiež Najvyšší správny súd posudzoval či v rámci výkonu svojich právomocí vystupujú v právnom poriadku ako subjekty súkromného práva alebo ako orgány verejnej správy t. j. subjekty práva verejného.