Články

Špecifikom pravidiel v oblasti daní je zaokrúhľovanie či už základu dane, preddavkov na daň, alebo samotnej daňovej povinnosti. Aj pre neziskové organizácie platí, že nie všetky sumy vstupujúce do procesu vyčíslenia výslednej daňovej povinnosti sa zaokrúhľujú matematicky, ako je v bežnom živote pri platbách, výpočtoch a pod. zvykom.

Platenie preddavkov sa rozdeľuje do troch skupín. Dôvodom je rozlíšenie daňovníkov pre potreby platenia preddavkov podľa výšky dane, z ktorej sa preddavky počítajú. Výnimka z týchto prípadov je možná len v prípadoch ustanovených Zákonom o dani z príjmov.

Všeobecná definícia preddavkov je stanovená § 66 Zákona o správe daní a poplatkov. Preddavkom rozumieme povinnú platbu na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie ešte nie je známa.

Základný predpis upravujúci odpisovanie dlhodobého majetku je Zákon o účtovníctve, ktorý stanovuje účtovné odpisy majetku. Na účely určenia základu dane v podnikateľskej činnosti a uplatnenie daňových výdavkov vo forme odpisov majetku postupuje daňovník v zmysle Zákona o dani z príjmov. Nakoľko odpisovanie majetku riešia samostatne dva právne predpisy, je potrebné rozlišovať medzi účtovnými odpismi a daňovými odpismi.

V § 23 Zákona o dani z príjmov je vymenovaný majetok, ktorý je síce charakterizovaný ako hmotný alebo nehmotný majetok, ale sa nemôže daňovo odpisovať.