Články

Dňa 15.07.2025 bol v MPK zverejnený návrh vyhlášky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len “návrh”). Návrh dopĺňa § 2 vyhlášky č. 84/2016 Z. z. o nové odseky 9 až 13, ktorými sa explicitne a samostatne definujú jednotlivé špecializované druhy ambulancií, ktoré vyplývajú z novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dňa 14.07.2025 bola do MPK zaradená Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2024 a návrh na jeho aktualizáciu (ďalej “Správa”).

ÚS SR preskúmaval ústavnosť viacerých ustanovení zákona o poľovníctve, ktorými sa prenášajú niektoré úlohy štátnej správy v oblasti poľovníctva na Slovenskú poľovnícku komoru a jej orgány. Namietali, že takéto zverenie verejnej moci profesionálnemu združeniu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd sa zaoberal najmä otázkou, či prenesenie disciplinárnej právomoci a administratívnych činností na poľovnícku komoru neporušuje princípy organizácie a výkonu verejnej správy.

Sťažovateľ, narodený v roku 2004, mal problémy so správaním na základnej škole. Škola sa na začiatku jeho prvého školského roka snažila situáciu riešiť rôznymi úpravami. Napriek tomu sťažovateľ v prvom ročníku narúšal vyučovanie a bol agresívny voči svojim spolužiakom. Škola sa rozhodla situáciu riešiť disciplinárnym opatrením – varovaním, že sťažovateľ bude musieť prestúpiť na inú školu. Na začiatku ďalšieho školského roka bola sťažovateľovi diagnostikovaná hyperkinetická porucha a špecifická vývinová porucha učenia. Škola sa spoločne s rodičmi opäť pokúšala nájsť také úpravy, ktoré by zodpovedali vzdelávacím potrebám sťažovateľa. Incidenty však naďalej pretrvávali a sťažnosti podávali aj rodičia ostatných žiakov. Z tohto dôvodu sťažovateľ najprv prerušil školskú dochádzku a následne dokončil vzdelávanie na inej škole. Vo svojom podaní na Komisiu pre ochranu pred diskrimináciou sťažovateľ tvrdil, že ho na škole, ktorú navštevoval počas prvých dvoch rokov, diskriminovali triedna učiteľka a riaditeľka. Mali ho šikanovať a neposkytli mu vzdelávanie spôsobom, ktorý by zohľadňoval jeho špeciálne vzdelávacie potreby. Sťažovateľ so svojou námietkou neuspel ani pred Komisiou, ani pred vnútroštátnymi súdmi.

Sťažovateľ namietal, že kontrolný orgán nesprávne vyhodnotil jeho činnosť – tvrdil, že má oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, a preto môže vykonávať aj výchovu a vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Kontrolný orgán však dospel k záveru, že sťažovateľ nemal osobitné oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a preto túto činnosť vykonával neoprávnene. Kasačný súd sa stotožnil s názorom, že zákon rozlišuje medzi bezpečnostnotechnickou službou, ktorú môže samostatne vykonávať len autorizovaný bezpečnostný technik u určených zamestnávateľov, a samostatnou činnosťou výchovy a vzdelávania, na ktorú je potrebné špeciálne oprávnenie.