odborný článok Dedenie

Možnosti dedenia MVO

Právnická osoba, ktorou je v zmysle osobitných zákonov občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia a neinvestičný fond, môže byť dedičom.

Všeobecne o dedení právnickou osobou

Dedenie predstavuje prechod práv a povinností fyzickej osoby (poručiteľa) z dôvodu jej smrti na iné subjekty (dedičia, veritelia poručiteľa, štát). Aby sa proces dedenia mohol zrealizovať, musia byť naplnené 4 základné predpoklady dedenia1:

  1. smrť fyzickej osoby,
  2. existencia dedičstva,
  3. dedičský titul,
  4. spôsobilý dedič.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Smrť fyzickej osoby (nakoľko dediť po právnickej osobe nie je možné), alebo vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu je nevyhnutnou podmienkou a základným predpokladom dedenia. Na základe tejto právnej skutočnosti dochádza k prechodu dedičstva zo zomretého na jeho dedičov.

„Dedičstvo sa v zmysle ustanovenia § 460 OZ nadobúda smrťou poručiteľa, čo znamená, že na prechod práv a povinností tvoriacich predmet dedičstva dochádza – aj napriek nevyhnutnosti inherencie štátu pri nadobúdaní dedičstva (rozhodné skutočnosti sú predmetom zistenia pred štátnym orgánom na túto činnosť a rozhodovanie povolaným) – už v okamihu a bezprostredne smrťou fyzickej osoby. Preto dedič na to, aby mohol disponovať so svojimi vecami (ktoré boli predmetom dedičstva), nepotrebuje súdne rozhodnutie o vydaní týchto vecí.“2

Druhým predpokladom dedenia je existencia dedičstva. Dedičstvo samotné je tvorené majetkovými právami (aktívami) a povinnosťami (pasívami) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli alebo neprešli na ďalšie subjekty inak než dedením. Predmetom dedičstva sú najmä hnuteľné a nehnuteľné veci (automobil, šperky, peniaze, stavby, pozemky a pod.), ostatné vecné práva (práva a povinnosti z vecných bremien) a osobné majetkové práva a záväzky poručiteľa (pohľadávky a dlhy poručiteľa). Predmetom dedičstva je aj majetok, ktorý súvisí s podnikaním (podnik, príp. obchodný podiel).

Predmetom dedičstva nie sú len aktíva poručiteľa, ale aj jeho pasíva (dlhy), pokiaľ jeho smrťou nezanikli. Zanikajú len také povinnosti poručiteľa, obsahom ktorých bolo plnenie poručiteľa ako dlžníka viazané na jeho osobu (napr. smrť zhotoviteľa diela v prípade, ak vykonanie diela závisí od osobitných osobných vlastností zhotoviteľa). Môže sa stať, že pasíva dedičstva budú prevyšovať jeho aktíva. V takomto prípade hovoríme o predĺženom dedičstve. Zákon však dedičovi umožňuje, aby vlastným prejavom vôle dedičstvo odmietol. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je neodvolateľne a musí sa týkať celého dedičstva (nemožno odmietnuť len dlhy).

Tretím predpokladom dedenia je dedičský titul (dôvod dedenia). Občiansky zákonník umožňuje nadobudnúť dedičstvo z dvoch právnych dôvodov, a to:

  1. zo zákona (hovoríme o zákonných dedičoch) a
  2. zo závetu (hovoríme o testamentárnych dedičoch).

Oba vyššie uvedené dedičské tituly sa navzájom nevylučujú, ba zákon pripúšťa ich kumuláciu. Právnická osoba však prichádza do úvahy len ako dedič zo závetu.

„Napriek tomu, že zákon uprednostňuje dedenie zo zákona, zákonné dedenie prichádza do úvahy až subsidiárne, ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak síce závet zanechal, ale ten je celkom alebo sčasti neplatný alebo ak osoba povolaná závetom dediť dedičstvo nenadobudla. Ak tomu nie je tak, má prechod majetku na závetného dediča prednosť pred dedením zo zákona.“3

Posledný predpoklad, ktorý musí byť naplnený, je dedičská spôsobilosť – existencia spôsobilého dediča.

V tomto smere rozlišujeme:

  1. a)    absolútnu dedičskú spôsobilosť,
  2. b)    relatívnu dedičskú spôsobilosť.

Absolútna dedičská spôsobilosť je daná spôsobilosťou dediča mať spôsobilosť na práva a povinnosti (mať právnu subjektivitu) v čase smrti poručiteľa. Pokiaľ hovoríme o právnickej osobe ako dedičovi, platí, že právnická osoba musí v okamihu smrti poručiteľa existovať. Po poručiteľovi nemôže dediť právnická osoba, ktorá nemala právnu subjektivitu v dobe zriadenia závetu, alebo ktorá v čase medzi zriadením závetu a smrťou poručiteľa zanikla.

V zmysle § 19 OZ je predpokladom vzniku právnej subjektivity – existencie právnickej osoby:

  1. zriadenie, resp. založenie právnickej osoby – napr. písomnou zmluvou, zakladacou listinou alebo iným právnym úkonom v zmysle osobitného zákona.
  2. zápis právnickej osoby do príslušného registra – napr. Obchodného registra alebo registra nadácií, občianskych združení a pod.

Právnická osoba vzniká zápisom do príslušného registra, napr. občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, alebo dňom, keď rozhodnutie registrového úradu o zápise nadobudlo právoplatnosť, napr. nezisková organizácia. Od tohto okamihu môže nadobúda práva a povinnosti.

Relatívna dedičská spôsobilosť (resp. nespôsobilosť) môže nastať výlučne len v prípade fyzickej osoby, nakoľko len tá sa môže dopustiť konania, ktoré je dôvodom dedičskej nespôsobilosti.

Závet

Poručiteľ môže závet buď:

  1. napísať vlastnou rukou,
  2. alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov,
  3. alebo ho zriadiť vo forme notárskej zápisnice.

V každom závete musí byť uvedený:

  1. deň,
  2. mesiac a
  3. rok, kedy bol podpísaný,

inak je neplatný. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Neplatný je taktiež spoločný závet viacerých poručiteľov. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou (napísaný napr. na písacom stroji alebo počítači) –alografný závet, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Taktiež svedkovia sa musia na závet podpísať. Osobitné náležitosti spísania závetu ustanovuje zákon v prípade poručiteľa, ktorý nemôže čítať alebo písať, v prípade osôb maloletých starších ako 15 rokov či nevidomých osôb.

Ustanoví-li zůstavitel v allografní závěti za svého dědice právnickou osobu, jsou nezpůsobilými svědky závěti fyzické osoby, které činí (mohou činit) za tuto právnickou osobu právní úkony, jakož i fyzické osoby, které jsou společníky, členy nebo zaměstnanci této právnické osoby nebo které k ní mají jiný obdobný vztah, jestliže by důvodně pociťovaly újmu, kterou by utrpěla právnická osoba povolaná za zůstavitelova dědice, jako újmu vlastní.

Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice. Notárska zápisnica o právnom úkone musí obsahovať5:

  1. miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
  2. meno, priezvisko a sídlo notára,
  3. meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
  4. vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
  5. údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka,
  6. ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia a oprávnenie v jej mene konať,
  7. obsah právneho úkonu,
  8. údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
  9. podpisy účastníkov alebo ich zástupcov a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
  10. odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Poznámka

Zákon č. 34/2002 Z. z. zrušil možnosť zriadiť nadáciu závetom. Naše platné právo nepozná výnimku, aby sa dedičom mohol stať subjekt, ktorý v čase smrti poručiteľa neexistuje a nepozná ani možnosť zakotviť do závetu príkaz pre dedičov. Preto je praxi je založenie nadácie závetom nerealizovateľné.

Zhrnutie

Právnická osoba, ktorou je v zmysle osobitných zákonov občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia a neinvestičný fond, môže byť dedičom. Dediť však môže výlučne na základe závetu, pričom podmienkou je, aby právnická osoba ako dedič mala právnu subjektivitu v dobe zriadenia závetu a v čase medzi zriadením závetu a smrťou poručiteľa nezanikla. Závet musí mať zákonom stanovené náležitosti a pokiaľ sa nespisuje rukou poručiteľa, svedkami nemôžu byť fyzické osoby, ktoré za túto právnickú osobu robia právne úkony, ako i fyzické osoby, ktoré sú spoločníkmi alebo zamestnancami tejto právnickej osoby.

Poznámky pod čiarou:

1 LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné, 3. vydanie, 1. časť. IURA EDITION, Bratislava, 2006, s. 558
2 Ro NS ČR z 28. 7. 2005, sp. zn. 33 Odo 777/2004
3 epi.sk, Zlatý komentár k OZ, § 461
4 usnesení Nejvyššího soudu sp. zn. 21 Cdo 2600/2005 ze dne 3. května 2006
5 epi.sk, Zlatý komentár k OZ, § 476d