Dňa 06.12.2024 bol v MPK zverejnený návrh uznesenia vlády SR k návrhu Národného akčného plánu Európskej záruky pre deti v Slovenskej republike s výhľadom do roku 2030-aktualizácia, ktorým sa tento akčný plán schvaľuje a ukladá sa zabezpečiť členom vlády SR plnenie úloh vyplývajúcich z tohto plánu resp. z jeho aktualizácie.

Sťažovateľ bol vysoko postaveným členom gréckej ortodoxnej cirkvi. V rámci parlamentných debát ohľadom registrovaného partnerstva osôb rovnakého pohlavia, sa prezentoval vo svojom blogu nenávistnými komentármi voči homosexuálom a vyzýval na „napľutie do tváre“ takýmto osobám. V súvislosti s myšlienkami prezentovanými v  blogu, blog sťažovateľ odsúdený k podmienečnému 5 mesačnému trestu odňatia slobody.

Následne sťažovateľ namietal, že odsúdenie porušilo jeho právo na slobodu prejavu, ktoré je chránené článkom 10 Dohovoru. Vláda namietala článkom 17 Dohovoru, ktorého cieľom zabrániť akejkoľvek činnosti smerujúcej k zničeniu priznaných práv v Dohovore.

Sťažovatelia boli vo Švajčiarsku uznaní za utečencov v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Na základe vnútroštátnej právnej úpravy im však nebol udelený azyl, ale tzv. dočasné prijatie, pretože dôvody na priznanie postavenia utečenca nastali až po ich odchode z krajiny pôvodu a v dôsledku ich vlastného správania. Sťažovatelia následne požiadali o zlúčenie rodiny so svojimi rodinnými príslušníkmi, konkrétne s maloletými deťmi a/alebo manželmi, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí.

Právo na zlúčenie rodiny je vo švajčiarskom systéme pre ich kategóriu utečencov, na rozdiel od utečencov, ktorým je udelený azyl, podmienené splnením kumulatívnych podmienok vrátane finančnej nezávislosti na sociálnych dávkach. Hoci Federálny správny súd označil sťažovateľa za fakticky usadených cudzincov, zistil, že zamietnutie ich žiadostí o zlúčenie neporušilo vzhľadom na závislosť na sociálnych dávkach ich právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru.