itretisektor | TS: Už štvrťstoročie majú deti svoj dokument - DOHOVOR O PRÁVACH DIEŤAŤA
  • Máme k dispozícii aktuálne tlačivá k 2%

    nájdete na rozhodni.sk alebo v sekcii Dane /2% z dane
 

Vyhľadávanie 2%

Kalendár

  • Žiadne udalosti.

TS: Už štvrťstoročie majú deti svoj dokument - DOHOVOR O PRÁVACH DIEŤAŤA

Dohovor o právach dieťaťa, ktorý bol Valným zhromaždením OSN prijatý pred 25 rokmi, urobil v chápaní práv dieťaťa pokrok a patrí medzi najčastejšie prijímanú zmluvu v histórii ľudských práv. Dokument totiž deťom na celom svete zaručuje právo na zdravotnú starostlivosť, výživné jedlo, vzdelanie, ktoré rozvíja ich myseľ, slobodu od násilia a vykorisťovania, a čas a priestor na hranie. Dohovor doposiaľ k septembru 2014 ratifikovalo 194 krajín sveta. Za toto obdobie zmenil osudy miliónov detí, pre ktorých sa svet stal lepším miestom pre život. Výrazne tomu pomohli nielen zákony prijaté v jednotlivých krajinách, ale ovplyvnil tiež vnímanie medzinárodných organizácií v nahliadaní na detskú prácu a umožnil, aby sa sami podieľali na zmenách smerujúcich k ich lepším zajtrajškom. V tomto smere sa preto pozitívne vníma aj nedávne prijatie Opčného protokolu k Dohovoru o procedúre oznámení, ktorý umožňuje deťom podávať sťažnosti Výboru pre práva dieťaťa v prípade, že boli ich práva porušené štátom a že všetky vnútroštátne opravné prostriedky boli vyčerpané.

Isté zlepšenia v ochrane detských práv možno badať aj dnes 25 rokov od prijatia Dohovoru o právach dieťaťa. Napríklad sa takmer o polovicu znížil počet úmrtí detí mladších ako 5 rokov (z 12,7 milióna v roku 1990 až na 6,3 milióna v roku 2013), znížil sa tiež počet detí, ktorých smrť zavinili osýpky, a to až takmer o 80 percent. Došlo i k značnému pokroku v znižovaní zakrpatenia u detí a zvýšil sa počet tehotných žien, ktorým bola pred pôrodom poskytnutá kvalifikovaná starostlivosť (podiel žien bez starostlivosti bol v roku 1990 35 percent, v roku 2013 to už bolo len 17 percent).

Dnešné deti v postihnutých regiónoch majú tiež jednoduchší prístup k lepším zdrojom pitnej vody než trebárs v roku 1990, hoci stovky miliónov z nich sa stále spolieha len na zdroje, ktoré môžu byť kontaminované výkalmi alebo škodlivými chemickými látkami a 36 percent svetovej populácie nemá ani dnes prístup k lepším hygienickým zariadeniam (WC a latríny). Za posledné dve desaťročia sa zvýšil aj podiel detí s prístupom ku vzdelaniu (z 27 percent svetovej populácie v roku 1990 až na 54 percent v roku 2012), no 250 miliónov detí na svete stále neovláda základy písania alebo počítania. Znížil sa aj počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe (zo 47 percent v roku 1990 na 18 percent v roku 2010). Krajiny sveta aj napriek úsiliu však stále bojujú aj s ďalšími problémami ako napríklad s nedovoleným odvlečením detí do zahraničia, detskou prácou či ich vykorisťovaním a zneužívaním.

Aj dnes, keď si svet pripomína 25 výročie prijatie Dohovoru, sa milióny detských životov nachádzajú v mimoriadne zložitých situáciách, či ide o deti v Sýrii, Iraku, Gaze, v Južnom Sudáne a kvôli vypuknutiu eboly aj v západnej Afrike. Humanitárnym krízam čelí aj mnoho ďalších krajín mimo svetovej pozornosti. Anthony Lake, výkonný riaditeľ UNICEF: „Počas 25 rokov od prijatia Dohovoru o právach dieťaťa svet prijal opatrenia v každom regióne. Tento mandát priniesol významné výsledky, pomáha chrániť a meniť životy miliónov detí. Napriek tomu stále nemôžeme tvrdiť, že práva všetkých detí sú dodržiavané. Stále zomiera veľa detí mladších ako päť rokov, pritom do značnej miery kvôli príčinám, ktorým možno predchádzať. Rovnako v mnohých krajinách sú dievčatá držané doma, zatiaľ čo ich bratia môžu ísť do školy a vzdelávať sa, a mnohé matky žijúce v odľahlých komunitách nemajú prístup k jednoduchému očkovaniu, ktoré by zabezpečilo zdravie ich detí. Máme preto povinnosť nájsť nové spôsoby riešenia problémov.“

Aby sa tak vízie dohovoru stali realitou pre všetky deti aj v budúcnosti, bežné prístupy ochrany ich práv už čoskoro nebudú postačujúce. Kirsten Sandberg, predsedníčka Výboru pre práva dieťaťa, hovorí: „Agenda detských práv zďaleka nie je kompletná. Je dôležité, aby každý štát vyvinul systémy sledovania, merania a vyhodnocovania, aby splnil svoje záväzky voči všetkým deťom.“

Zodpovednosť za dodržiavanie práv pritom nenesú len vlády jednotlivých krajín, ale zodpovedná je celá spoločnosť – či už ide o samotné rodiny a opatrovníkov alebo miestne organizácie, médiá, pedagógov alebo súkromný sektor.

Humanitárne organizácie, samozrejme vrátane UNICEF, sa domnievajú, že pokiaľ sa situácia nezmení a nezrýchli sa tempo ochrany práv detí a prostriedkov, výsledky v oblasti ochrany práv dieťaťa budú o ďalších 25 rokov rovnaké ako dnes. Preto svet čelí výzve hľadať stále nové spôsoby, ako ochrániť všetky deti, aj tie, ktorých sa pôvodný obsah Dohovoru nedotýkal – prehĺbenie sociálnych a ekonomických rozdielov otvorilo totiž dvere novým problémom, akými sú napríklad kiberšikana či zneužívanie cez internet. Tiež platí, že najmarginalizovanejšie a najvylúčenejšie deti sú často najmenej viditeľné. Osirelé deti, deti so zdravotným postihnutím, deti žijúce v slumoch, deti z menšín, domorodé deti a deti podrobené nútenej práci, obchodovaniu s ľuďmi a iným formám vykorisťovania bývajú najviac vylúčené a najviac bývajú porušované ich práva na prežitie, ochranu, slobodu a identitu.

Vízia Dohovoru o právach dieťaťa sa pritom môže dosiahnuť len vtedy, ak sú realizované práva všetkých detí, bez ohľadu na to, kto sú a odkiaľ pochádzajú. Tieto nerovnosti by totiž mohli narušiť globálny pokrok, ktorý sa už dosiahol. Práva a blahobyt všetkých detí tak musí byť v centre udržateľného rozvoja a najbližších cieľov, s ktorými vláda bude súhlasiť v najbližších desaťročiach.

Inovácia pritom môže prísť v mnohých podobách – či už ide o rozvoj terapeutickej stravy na liečbu podvýživy, dlhotrvajúcich insekticídnych sietí proti komárom, ktoré zabraňujú šíreniu malárie alebo zlepšenie technologického zabezpečenia smerujúceho k rýchlejšej diagnostike chorých detí a ku koordinácii a komunikácii ohľadom poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Len deti, ktoré majú možnosť naplniť svoj potenciál a vyrastú z ich schopní, produktívni a aktívni dospelí, sú prínosom pre svoje rodiny a celú spoločnosť. Tak ako napríklad 12-ročný chlapec Shubham Banerjee z USA, ktorý vytvoril z lega tlačiareň Braillovho písma či 14 ročný Keňan Richard Turere, ktorý vynašiel Lion Lights – plot vyrobený zo solárne nabíjaných akumulátorov a svetelných dielov, ktoré efektívne odstrašujú levy preč od dobytka jeho rodiny. Ďalší dvaja 18-roční libanonskí mladíci Osama Bros a Omra Tur zase navrhli aplikáciu pre mobilný telefón, ktorý využíva vibrovanie, aby upozornil nepočujúcich na veľký hluk. Aj tieto príklady sú jasným dôkazom toho, že investície do ochrany práv detí majú zásadný význam pre odstránenie chudoby, posilnenie spoločenskej prosperity a vytvorenia spravodlivejšej budúcnosti pre všetky ďalšie generácie detí.


www.unicef.sk, 21.11.2014


< Späť